Made in Japan

Biruma no tategoto

27. june 2014 at 9:27 | Ryuu L
Názov, jap.: ビルマの竪琴│Žáner dráma, vojnový│Réžia Kon Ichikawa│Scenár Michio Takeyama (román) a Natto Wada│Rok 1956│Minutáž 116min.│Krajina Japonsko│Jazyk japončina│Hodnotenie 85%

Poznámky
Film bol spracovaný podľa rovnakomenného románu od známeho autora Michia Takeyami, ktorý okrem iného bol literárnym kritikom a prekladateľ nemeckej literatúry.

Film je zaradený medzi kategóriu filmov, ktoré sú významné svojou morálnou hodnotou.

Výborný film do zbierky pre všetkých nadšencov japanológie :)

Popis
Biruma no tategoto, v preklade Barmská harfa, je film, ktorý bol natočený v roku 1956 a ktorý zobrazuje japonskú armádu na ústupe.

Vojaci v Barme, ktorý sa neprestajne snažia udržať si svojho ducha, nakoniec nájdu inšpiráciu od ich spolubojovníka Mizushimi, ktorý hrá na lutnu. Mizushimu však pošlú, ako zveda, do hôr kde sa jeho misia stáva neúspešnou.
Na japonské nešťastie Briti zaútočia a mnohí pri tomto hroznom incidente aj padnú, nie však Mizushima, ktorý sa šikovne prezlečie za budhistického mnícha.

Jeho život ale stráca zmysel a hodnoty pri pohľade na mŕtve telá a skazu, ktorá tu po bitke zostala. Rozhodne sa preto pre cestu náboženstva, aby našiel svoj stratený pokoj, no napriek svojej snahe sa ho priatelia snažia od tohto rozhodnutia prehovoriť, aby sa spoločne mohli vrátiť domov.

Japonskí fanúšikovia sa utápajú v smútku

25. june 2014 at 10:01 | Ryuu L
Japonský hráči ukláňajúci sa pred svojimi fanúšikmi po tom, čo prehrali svoj posledný zápas s Kolumbiou (4 : 1) v aréne Pantanal v Cuiabane.

TOKIO - Omámení Japonskí fanúšikovia reagujú smútkom po tom, čo včera "modrí samuraji" prehrali svoj zápas s Kolumbiou na majstrovstvách sveta v Brazílii.

"Prečo, prečo, prečo?" Kričala predavačka Mami Shibata (24), po tom čo sa zrútila na podlahu v jedom tokijskom bare. "Už mám dosť tohto svetového pohára," dodala.

Jej rozhorčenie spolu s ňou určite zdielala aj veľká časť Japonska, keď odsledovali hru o pohár, ktorá odštartovala o 5 hodine ráno japonského času.

"Buďme úprimní, bol to ako boj medzi chlapcami a mužmi," povedal komentátor Akinori Higashi, ktorí zároveň priznal, že Japonci skutočne nehrali tak dobre, ako sa od nich na začiatku očakávalo a japonská vláda dokonca zvažuje elimináciu svojho týmu.

"Je to veľké sklamanie," povedal novinárom generálny tajomník Yoshihide Suga.

Viac o sklamaní a posledných zápasoch Japonska v Brazílii si môžete prečítať na stránke japantoday.com

internet slang in Japan 2

22. june 2014 at 11:57 | Ryuu L
Prvú časť článku 'internet slang in Japan' si môžete prečítať kliknutím na odkaz /1307/internet-slang-in-japan

gdgd - グダグダ; "gudaguda" = lenivý, nedbanlivý etc.
bkk - バカか; "baka ka?" = keď je niekto idiot
ktkr - キタコレ; "kita kore!" = forma pre "Je to tu! OMG!"
mjk - マジか; "maji ka?" = naozaj?
kaos = chaos (zvyčajne využívané v herných videách)
DT - 童貞; "doutei" = panic
184 = anonymný
あああああああああ - "Aaaaaaaah!" = Ah, nieeeeee!
おおおおおおおおお - "Ooohhhhh!!" = wooooow
えええええええええ - "Eeeehhhh??" = čoooooo??

Peko-chan

16. june 2014 at 15:15 | Ryuu L
Ďalším spomedzi maskotov v Japonsku, ktorý upúta vašu pozornosť, bude určite dievčatko s veľkými očami a vrkôčikmi, ktoré je oblečené podľa sezóny a je asi jeden meter vysoké. Jej meno je Peko-chan a je maskotom Fujiya Food Service, veľký japonský reťazec cukrárenských obchodov a reštaurácií.

Táto postavička bola navrhnutá asi pred 60 rokmi, čo vlastne z Peko-chan robí jednu z najtarších a najobľúbenejších japonských maskotov a to z dobrého dôvodu - je roztomilá a jej jazyk naznačuje, že sa vo vnútri obchodu nachádza niečo naozaj lahodné.

Hyottoko

15. june 2014 at 1:08 | Ryuu L
Japonsko má širokú tradíciu v navrhovaní a výrobe masiek, ktoré sú vo veľkej miere používané najmä v historicky najstaršom divadle Nó a v šintoizme pre tanec kagura.

Jedným z najznámejších druhov masiek je Hyottoko, ktorú môžete vidieť v ľavom hornom rohu na obrázku.Predstavuje osobitý charakter s našpúlenými perami a vypuklými, niekedy až nerovnými, očami. Táto hyottoko (názov je odvodený od slova hi oheň a otoko muž) má na sebe bielu šatku s modrými bodkami, ktorá znázorňuje ako fúka oheň, pretože v niektorých oblastiach (najmä v prefektúra Iwate) predstavuje boha ohňa. Avšak v iných regiónoch rovnaká maska zasa predstavuje blázna v roľníckych komédiach.

Akanbeh

12. june 2014 at 12:55 | Ryuu L
Sledovanie anime znamená v našom svete otvoriť určité časti kultúry v Japonsku, ktoré sú pre väčšinu z nás takmer neznáme. Avšak, určite mnoho fanúšikov sa už dnes vie stotožniť s tendenciami postáv a ich krvácaním z nosa, alebo zvláštnymi "šiškami" z Pokémonov, ktoré sú v skutočnosti ryžovými gulami onigiri. Ďalším z týchto zvláštností je známe japonské gesto akanbeh (あかんべえ ). Je to vlastne gesto, kedy si človek, alebo nejaká kreslená postava z japonského seriálu, stiahne spodné viečko svojho oka a vyplazí provokatívne jazyk. Je to populárna japonská urážka, ktorá sa väčšinou používa u malých detí a ktorá sa datuje už od obdobia Edo, kde sa stala súčasťou slávnou komediálnou rutinou rakugo*.


*Rakugo (落語 ; doslova 'padlé slová') je japonský verbálny druh zábavy, kedy zabávač sedí na javisku (nazývaný Kōza) a zabáva publikum za pomoci zopár rekvizít a rozprávaním zložitých komických príbehov.
Celý príbeh rozprávač však hovorí bez vstávania z polohy a zahŕňa dokonca aj niekoľko dialógov dvoch alebo viacerých postáv, ktoré zobrazí len zmenou tónu svojho hlasu, alebo miernym pootočením hlavy.

Sudare

10. june 2014 at 11:01 | Ryuu L
Za starých čias, ešte pred používaním klimatizácie a elektrických ventilátorov, Japonci prišli s niekoľkými zaujímavými nápadmi, ako bojovať s letnými horúcimi dňami. Jedno z ich riešení bolo sudare, druh žálúzií, ktoré boli vyrobené z tenkých bambusových prúžkov a ktoré sú následne na to zviazané tenkým povrázkom.

Sudare bolo veľmi účinné na ochranu pred slnkom, s malými otvormi medzi bambusovými prúžkami, tak, aby prúd vzduchu nebol ovplyvnení a aby sa prach odfiltroval a hmyz zostal vonku. Keď sa sudare práve nepoužívalo, jednoducho sa zrolovalo. Je zaujímavé, že i dnes sa sudare používajú v tradičných častiach Japonska, ako môžeme vidieť dolu na fotografii, ktorá bola vyhotovená v Okayame.

Vražda v Ibaraki

10. june 2014 at 11:00 | Ryuu L
IBARAKI - Minulý týždeň v utorok polícia zatkla v Tsuchiure, prefektúra Ibaraki, 45- ročnú ženu, ktorá zavraždila svojho 22-ročného syna.

Podľa polície matka Wada svojho syna Tomoyu dobodala na smrť v skorých ranných hodinách v pondelok vo svojom dome. Ako sama povedala, jej syn vraj nemal "žiadnu budúcnosť".

Po vražde svojho syna Wada kontaktovala svojho otca, ktorý potom zavolal polícií a povedal: "Moja dcéra práve dobodala môjho vnuka. Bol zavraždený."

Polícia ďalej uviedla, že niekoľko dní predtým Tomoya utiekol z domu a vrátil sa až v ten osudný deň.

Zdroj Japan Today

Nakasu, ostrov zábavy

7. june 2014 at 12:57 | Ryuu L
Pred zhruba štyristo rokmi, pri budovaní hradu Fukuoka, Kuroda Nagasama (daimjó* vo Fukuoke), vytvoril miesto pre zábavu na ostrove, ktorý sa nachádza medzi dvomi riekami a ktorý dostal názov Nakasu, čo znamená "ostrov uprostred".

Dnes je ostrov Nakasu jeden z najznámejších nočných zábavných štvrtí v západnom Japonsku, ktorý sa rozprestiera na malej ploche spolu s 2 000 reštauráciami, barmi a klubmi (vrátané klubmi pre dospelých etc.), ktoré sú zároveň v noci osvetlené tradičnými lampami Chochin a bilboardami.

*Daimjó - bolo označenie pre člena vysokej japonskej šľachty (osobný vazal cisára)

Kage no Tsuki

5. june 2014 at 11:15 | Ryuu L
Názov: Posledný kvartál (jap. 下弦の月 ラスト・クォーター)│Réžia Ken Nikai│Scenár Ken Nikka a Ai Yazawa (podľa mangy)│Rok 2004│Minutáž 112min.│Krajina Japonsko│Jazyk japončina│Hodnotenie 70%

Príbeh
Je večer Mizukiných 19. narodenín, jej matka však spáchala samovraždu, jej priateľ ju podviedol a jej najlepšia kamarátka ju zradila. Ubolená a zničená sa Mizuki snaží od všetkého uniknúť a tak utečie do noci, kde naráža na schátralú nehnuteľnosť, z ktorej vychádza nádnerná melódia. Mizuki sleduje hudbu až do vnútra domu, kde naráža na záhadného Adama, ktorý tvrdí, že túto pieseň napísal špeciálne pre ňu i keď sa nikdy predtým nestretli.
S pocitom silného a nevysvetliteľného puta ku charizmatickému cudzincovi sa Mizuki vracia domov, aby mohla začať nový život, avšak sa stane účastníkom dopravnej nehody. Náhle sa opäť ocitá v záhadnom dome bez spomienok, z ktorého niet úniku.
Dokáže jej priateľ Tomoki a niekoľko ďalších detí odhaliť skrytú pravdu tohto záhadného domu?

Poznámky
Hlavné OST k filmu naspieval spevák HYDE s názvom The Cape of Storms, ktorý pochádza z jeho albumu ROENTGEN.
Ai Yazawa napísala aj mangy akými sú napríklad Tenshi Nanka Ja Nai, Gokinjo Monogatari, Paradise Kiss alebo Nana.
Herečka Chiaki Kuriyama si zahrala aj vo filmoch Kill Bill: Vol. 1, alebo Ju-on.
Herec Hiroki Narimiya si zahral napríklad aj vo filme The Complex, Nana alebo Azumi.

Kakigori

3. june 2014 at 10:46 | Ryuu L
Keďže sa k nám blíži leto, bude vhodné spomenúť nejaké skvelé japonské občerstvenie, ktoré tentokrát nesie názov Kakigori.
Kakigori (かき氷) je starý tradičný japonský dezert, ktorý sa vyrába z drveného ľadu a s príchuťou rôznych sirupov.

Tento tradičný chladný dezert nájdete v kaviarňach, na ulici pri stánkoch s občerstvením alebo dokonca v reštauráciach.
A jednoduchý spôsob ako zistiť, či sa na mieste predáva Kakigori je jednoduchý, stačí sa pozrieť na kanji 冰, ktorý môžete vidieť aj na dnešnej fotografii.

Hora Kurama, Kyoto

1. june 2014 at 12:39 | Ryuu L
Ak by ste niekedy v budúcnosti navštívili Kyoto, určite vám ponúkne jedinečný zážitok spolu s kombináciou prírodných krás hora Kurama. Môžeme tu vidieť nádherné umelecké spracovanie a hlavne stovky červených lucerien, ktoré lemujú cestu cez les.

Takoyaki

28. may 2014 at 14:49 | Ryuu L
Vzhľadom na veľkú obľubu takoyaki, čo sú vlastne knedle plnené chobotnicou, môžu niektorí veriť, že sa jedná o tradičné jedlo, zatiaľ čo v skutočnosti bolo takoyaki vynájdené niekedy v roku 1935 pouličným predavačom z Osaki - Tomekichi Endom. Tento jeho "vynález" je podobný ako potraviny akashiyaki alebo tamagoyaki, ktoré však vznikli skôr v Akashi, v prefektúre Hyogo.

Všade kam sa v Japonsku pohnete, nájdete pouličné stánky ponúkajúce takoyaki, ktoré sú zároveň ohromným lákadlom pre okoloidúcich.
Knedle sú robené na špeciálnej panvici a kuchári ňou obracajú naozaj rýchlo a s veľkou obratnosťou a ulica je ihneď plná lákavej vône.

Kanojo to kanojo no neko

22. may 2014 at 13:08 | Ryuu L
Názov: Ona a jej mačka (jap. 彼女と彼女の猫)
Žáner: dráma
Minutáž: 5min.
Krajina:
Rok: 1999
Hodnotenie: 90%

Príbeh
Celý príbeh rozpráva priebeh jedného roku, v ktorom hlavnou postavou je kocúr Chobi, ktorý je zamilovaný do svojej majiteľky. Spolu s ňou sa pretĺka životom a stojí pri nej v akéjkoľvek ťažkej situácii.

V jeden daždivý jarný deň nachádza mladá žena vonku mačiatko, ktoré si vezme k sebe domov. Toto mačiatko sa volá Chobi, ktoré sa zamiluje do svojej novej majiteľky, ktorá je naozaj láskavá a krásna.
Počas leta spoznáva Chobi novú priateľku, ktorej meno je Mimi. Mimi sa zamiluje do Chobiho a chce si ho vziať, ale on rázne odmieta, pretože už dávno miluje niekoho iného - svoju majiteľku.
Na jeseň má mladá žena dlhý a nepríjemný rozhovor po telefóne, ktorý ju rozruší, no Chobi aj naďalej verne stojí pri nej a snaží sa ju utešiť. Čas však ide ďalej a nastáva zima. Žena aj naďalej chodí do práce a snaží sa naložiť s jej vlastným životom čo najlepšie.

Taiyaki

17. may 2014 at 10:52 | Ryuu L
Rybie pokrmy sú v japonskej kuchyni veľmi populárne a existuje hneď niekoľko jedál, ktoré sú z rýb alebo morských plodov, ale nie všetko, čo vyzerá ako ryba je skutočnosti z rýb

Vezmime si napríklad Taiyaki (鯛焼き). Je to sladké japonské jedlo, ktoré má tvar ryby, je vyrábané z vaflového alebo palacinkového cesta a tradične sú plnené fazuľovou pastou azuki*. Avšak okrem tejto náplne môžeme nájsť Taiyaki plnené pudingom, čokoládou, sladkými zemiakmi, alebo dokonca salámom či syrom.

Predpokladá sa, že táto pochutina sa objavila niekedy začiatkom 20. storočia, pod vplyvom západnej kultúry. Dnes môžeme Taiyaki nájsť takmer na všetkých japonských festivaloch.


Pagoda mieru

10. may 2014 at 13:33 | Ryuu L
Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1947 začal japonský mních menom Nichidatsu Fuji budovať pagodu v Hanakayame v blízkosti Kumamoto, v Kyushu, ktorú chcel venovať mieru. Na tejto pagode pracoval sedem rokov a jeho idea sa rozšírila po celom svete, jednak jeho stavba sa stala prvou zo série 'Peace Pagodas' v Japonsku a mnohých ďalších krajinách.

Jedna z takýchto pagôd bola postavená aj v roku 1984, ktorá sa dnes nachádza v meste Narita, v chráme Narita-san Shinjo-ji. Táto pagoda bola postavená na malom kopci s výškou 54 metrov a je vidieť z naozaj veľkej diaľky a mnoho návštevníkov, ktorí do Japonska zavítajú si ju všimnú, pretože je dobre vidieť z vlakov a letiska Narita v Tokyu (na pravej strane, ak budete vo vlaku Keisei a na ľavej ak budete vo vlaku JR).

Kimi no ita natsu zenhen/kohen.

10. may 2014 at 13:18 | Ryuu L
Názov: Kimi no ita natsu zenhen/kohen
Štúdio: INDIE
Krajina:
Jazyk: japončina
Dátum vydania: 22. november, 2012
Hodnotenie: -

Tento film sa skladá akoby z dvoch častí, pričom prvú časť tvorí film s názvom Kimi no ita natsu zenhen a druhú Kimi no ita natsu kohen.

Hlavných postáv sa ujali herci Yasuko Saito a Nanba Shohei, pritom Yasukoa môžeme poznať z filmov, akým je napríklad The Prince of Tennis, alebo Takumi-kun.
Yasuko Saito v tomto filme hrá fotografa a Nanba Shohei modela, ktorý má chorú matku a aby získal peniaze na jej liečbu, dostane sa istým spôsobom k mafii. Na konci sa však Yasuko snaží yakuzu opustiť, no bude toho vôbec schopný a bude mať tento príbeh šťastný koniec?

Yuzuru Hanyu späť v Sendai

28. april 2014 at 15:04 | Ryuu L
4:00 am, April 28, 2014
Asi 92 000 divákov sa zišlo na prehliadke v Sendai, na ktorej Yuzuru Hanyu predviedol svoju zlatú medailu, ktorú získal na olympiáde v Soči, v kategórii krátky program mužov, čo bola zároveň aj jeho vôbec prvá účasť na olympiáde.

19 ročný športovec stál na pojazdnom javisku spolu s členmi krasokorčuliarskeho klubu Tohoko High School.

Hanyu počas sprievodu ochotne zamával svojim fanúšikom, ktorý neprestajne kričali "Yuzu, gratulujeme!"

Zatiaľ, čo sa tento sprievod konal v Hanyuovom rodnom meste, známe tváre ako Mao Asada a ostatní krasokorčuliari, ktorí súťažili na zimných olympijských hrách boli v rovnaký deň na akcii Prince Ice World 2014, ktorá sa konala v Yokohame.

Ryugu-zukuri

27. april 2014 at 13:01 | Ryuu L
Ryugu-jo (龙宫 城), v preklade - hrad dračieho paláca, je mýtické miesto z japonského folklóru, ktoré predstavuje podvodný palác dračieho boha mora. Vzhľadom k popularite tohto mýtu existuje v Japonsku niekoľko Ryugu-zukuri stavieb, ktoré sú postavené v tradičnej architektúre založené na Ryugu-jo.

Budova na obrázku predstavuje bránu do chrámu Soufuku-ji v Nagasaki, ktorá bola postavená v roku 1849. Jeho farba bola inšpirovaná legendou, ktorá hovorí, že Ryugu-jo bol postavený z červeného a bieleho koralu.

Itachari

22. april 2014 at 18:41 | Ryuu L
Autá, ktoré sú zdobené motívmi z mangy/anime a videohier sa po prvýkrát objavili v Japonsku niekedy v 80. rokoch, ale po roku 2000 sa stali skutočným fenoménom. Takéto špeciálne "zdobenie" sa nazýva itasha, termín, ktorý pôvodne znamenal "talianske auto", ale teraz sa tento pojem prepisuje v japončine ako 痛车, čo znamená niečo ako "bolesť auta", pretože sú skutočne bolestne drahé. www

Avšak pre fanúšikov existuje aj omnoho menej nákladné riešenie. Vzhľadom k tomu, že sú v Japonsku bicykle veľmi populárne, je len prirodzené, že sa s itashou stretávame aj tu, avšak aj tu existuje názov, ktorý znie: itachari (chari znamená koleso).
Fotografia pochádza z Akihabary, v Tokiu, na ktorej sa nachádzajú bicykle s motívom Idolmaster (videohra).

Sakura tea

19. april 2014 at 12:26 | Ryuu L
Sakura je dôležitou súčasťou každodenného života v Japonsku a to nie len vďaka svojim kvetom, ale aj vďaka derivátovým produktom. Drevo zo sakury je veľmi cenné a používa sa na výrobu drahého nábytku a dekorácií, sakurové lístky zasa možno použiť pre cukrárske výrobky (sakuramochi*), zatiaľ čo kvety, hlavne zo sakúr druhu Kanzan, sa zachovávajú v soli pre prípravu lahodného čaju.

Ak takýto kvet vložíme do horúcej vody, môže sa nám zdať, že znova rozkvitá a zároveň vydáva jemnú vôňu. Sakurový čaj má nie len jemnú vôňu, ale i chuť a tento čaj možno podávať kedykoľvek, ale používa sa najmä pri oslavách svadobného obradu. Fotografia zachytáva vrecúško čaju, ktoré si môžete zakúpiť vo svätyniach Heian v Kyote.

*sakuramochi (桜餅) - je cukrovinka z rady wagashi, ktorá sa vyrába zo sladkého ružového mochi (ryžový koláč) a z pasty z červených fazúľ, ktoré sú obalené v liste zo sakury. Tento list je samozrejme jedlý.

Senjafuda 千社札

14. april 2014 at 12:09 | Ryuu L
Na mnohých svätyniach a chrámoch v Japonsku si človek môže všimnúť malé kúsky papiera, ktoré sú náhodne prilepené na stene, pilieroch alebo dokonca na stropoch.

Niektoré z nich sú nové, ale väčšina z týchto papierikov sú staré a vyblednuté vďaka slnku, niektoré sú zasa roztrhané a niektoré z nich sa dokonca odlepidli a všetko čo po nich zostalo, sú len zvyšky lepidla.

Vlak Shinkansen Tsubame

6. april 2014 at 10:36 | Ryuu L
Aj keď to vyzerá veľmi realisticky, nie je to kokpit vlaku Shinkansen, ani simulátor či súčasť počítačovej hry... V skutočnosti je to detský kútik, ktorý sa nachádza vo vlaku Shinkansen zo série 800, ktorý využíva služba Tsubame v železniciach JR Kyushu, medzi Kagoshima-Chuo a Hakatou.

Vzhľadom k tomu, že sa tento kútik nachádza v jednom z koncových vozňov, tak ak sa pozriete bližšie, uvidíte dvere, ktoré vedú do skutočného kokpitu Shinkansenu.

Svätyne pre mačky

31. march 2014 at 9:23 | Ryuu L
V Japonsku sú mačky najpopulárnejšie a najmilovanejšie domáce zvieratá. V skutočnosti sú tak zbožňované, že niektoré šintoistické svätyne sú určené výhradne im.... Jedna z týchto "mačacích svätín" sa nachádza vo vnútri záhrady Sengan-en v Kagoshime, založená Shimazuom Yoshihirom, na podnet slávneho generála Toyotomi Hideyoshiho. Toyotomi nechal postaviť svätyňu na počesť svojich dvoch mačiek, ktoré ho sprevádzali počas expedície v Kórei.

Ako je už zvykom, každá svätyňa má svoje vlastné 'ema plakety'*, ktoré predstavujú samozrejme dve roztomilé mačky a modlitby, ktoré žiadajú o zdravie a pohodu domácich miláčikov - teda hlavne mačiek...

*Ema (絵馬) - sú malé drevené plakety, kde veriaci náboženstva Šinto píšu svoje modlitby a želania. Takáto Ema sa zavesí na svätyňu, kde ju Kami (duchovia alebo bohovia) príjmu. Často nesú rôzne obrázky, najmä zvierat alebo iných šintoistických metafor a na mnohých z nich nájdeme slovíčko gan'i (願意) čo znamená "želanie".

Fugu no Shimonoseki

18. march 2014 at 10:51 | Ryuu L
Ak niekedy človek navštívi Japonsko, určite by ho mal vnímať s nadšením pre každý jeho detail. Každý turista v tejto krajine hľadá nové cestovné informácie, sleduje billboardy, mapy alebo rôzne plagáty... Pre čo sa však ešte môžme nadchnúť môže byť trochu zvláštne, ale predsa poučné - poklopy. V Japonsku sú tieto kúsky často ignorované, ale len málokto vie, že nám môžu poskytnúť cenné informácie o miestach, ktoré navštívime.

Poklop, ktorý vidíme na fotografii predstavuje roztomilú rybu zvanú Fugu, ktorá je, mimo iné, tiež dobre známou prudko jedovatou delikatesou. Tento tradičný pokrm, ktorý môžu pripraviť len veľmi skúsení kuchári je tradičný pre mesto Shimonoseki, prefektúra Yamaguchi.

Takže poklopy nemusia byť len nudným kúskom kdesi na ulici, ale tiež poučným bodom, ktorý môže predstavovať miestne festivaly, suveníry či potraviny, ako v prípade mesta Shimonoseki a jej slávnej pochúťke z ryby Fugu.


 
 

Advertisement
Reklama